Maďarsko

Tourism in Hungary

Languages

Programy

Programy:


Pokročilé vyhľadávanie

Newsletter

[reg]

Tag cloud

Alsópáhok  Balatonfüred  Budapešť  Bük  Bükfürdő  Debrecen  Eger  Egerszalók  Galyatető  Győr  Hajdúszoboszló  Harkány  Hévíz  Kiskunmajsa  Lipót  Mosonmagyaróvár  Siófok  Sárvár  Zalakaros  jet-ski 

Reklama

Hungary Tourism application

Predpoveď počasia

Reklama

Národné parky

 Bookmark and Share  Print article  Send link

NÁRODNÝ PARK DUNA-DRÁVA (DUNAJ – DRÁVA)
Rozloha: celkovo 49 479 ha
Národný park Dunaj-Dráva bol vyhlásený v roku 1996. Jeho dve hlavné časti lemujú Dunaj od Bogyiszló po južnej hranici a Drávu od Őrtilos po Matty. Tento relatívne nedotknutý svet mokradí, brehov, močiarov, lesov a rákosia je domovom 121 druhov chránených rastlín; v Dunaji a priľahlých vodách žije 48 druhov rýb, 24 druhov vážok s bzučaním poletuje okolo ústí potokov a nad lúkami šantí 465 druhov motýľov. Zver okolo Dunaja svojou rozmanitosťou o nič nezaostáva. Napríklad v Gemenci a Béda-Karapancsa hniezdi 10 párov orliaka morského a 25-30 párov bociana čierneho. Uvádzame tu miesta, ktoré by najskôr mohli zaujať milovníkov prírody. Kraj sa svetovo preslávil i medzi poľovníkmi svojimi jeleními trofejami. Tento úsek Dunaja je však oveľa viac, než len bežný poľovný revír. Odrezaním meandrov vzniklo dovedna 40 km záplavových jazier. Kvôli nim bolo nutné vybudovať hrádze pomerne ďaleko od regulovaného koryta rieky, čím došlo k vytvoreniu najširšej a najväčšej lužnej oblasti v Maďarsku. Je 30 km dlhá a v najširšom mieste má šírku 7 km. Medzi týmito hrádzami sa zachovali lesy i zver. Charakter územia sa postupom času zmenil a vzniklo niekoľko jazier či skôr močarísk s malou plochou otvorenej hladiny. Takmer nepreniknuteľné močariská zaisťujú bezpečnosť hniezdiacich vtákov, ako aj tých, ktoré tu nocujú či hľadajú potravu počas migrácie. Mŕtve ramená sú zarastené vrbinami a starými nepravidelnými hrčovitými topoľmi.

NÁRODNÝ PARK BÜKK
9071Táto oblasť bola 70 miliónov rokov zaplavená morom. Bükkské vrchy sú preto taktiež tvorené usadeninami z tej doby. Pretože vápenec je vo vode ľahko rozpustný, kopce sú popretkávané jaskyňami. Zatiaľ bolo preskúmaných 800 jaskýň v celkovej dĺžke vyše 35 km podzemných chodieb. Dve z nich sú veľmi blízko hotela Palota v Lillafürede. Jaskyňa Szent István sa pýši svojimi stalaktitmi a stalagmitmi, zatiaľčo v 40 000 rokov starej jaskyni Anna (nazývanej tiež Petőfiho jaskyňa) sa nachádzajú skamenené listy, vetvy, ba dokonca celé stromy, zachované v pôvodnom tvare vyzrážaným vápencom. Náhorná plošina Bükk je posiata závrtmi či prepadlinami a obklopená hrebeňmi; už na prvý pohľad vidno, že boli vytvorené eróziou.
Krasová oblasť Nagymező má veľmi osobitú klímu; počas jednej júlovej noci tu bola nameraná teplota až -7ºC. Vzhľadom na mimoriadne výkyvy teploty a špecifické pôdne podmienky tu rastú najvzácnejšie a najzriedkavejšie rastlinné druhy celého Bükku.
Ďalšou zaujímavosťou Bükku je sedemnásťmetrová kaskáda Fátyol na potoku Szalajka. Stupne kaskády boli vytvorené vápencom vylučovaným na jednotlivých oddeľovacích hrádzičkách a rýchlosť ich rastu je 1 – 2 mm za rok.
Jazero Hámori je napájané potokom Garadna. Jeho hrádzu vybudoval začiatkom 19. storočia Frigyes Fassola. Lesnícky skanzen v údolí Szalajka predstavuje dejiny lesníctva a vývoj náradia používaného v lesníctve, pri výrobe skla a oceli. Na druhom konci údolia Szalajka, v Szilvásvárade, je ďalšie múzeum: expozícia v bývalom rodinnom dome Orbán-ház vás oboznámi s prehistorickými i novšími dejinami prírodného vývoja Bükku i s jeho súčasným stavom.


NÁRODNÝ PARK AGGTELEK
Rozloha: 19 762 ha
Národný park Aggtelek je od roku 1995 súčasťou Svetového dedičstva UNESCO. Deväťdesiat Maďarov zo sto pozná len jeho najväčšiu jaskyňu, a to aj napriek tomu, že sa v ňom nachádzajú aj ďalšie tri významné krajinné prvky. Dva menšie útvary sú kras v Szalonne a kopec Esztramos, väčšia – severná – časť začína nad Szuhafő a tiahne sa pozdĺž štátnej hranice po rieku Bódvu. Podzemný svet presahuje hranice štátov: jaskyňa Baradla je prepojená s jaskyňou Domica na Slovensku. Baradla je len jednou z mnohých jaskýň v tejto oblasti, je však najdlhšia, bola objavená ako prvá, je najpopulárnejšia a má najbohatšiu kvapľovú výzdobu. Má päť vchodov. V blízkosti jedného z nich sa obloha zrkadlí na hladine jazera Vörös. Neďaleké skaly Medve boli vytvarované vetrom a vodou. Nad vchodom v Aggteleku sa týči 50 m vysoký útes Baradla. Neďaleko, na úpätí vápencového chodníka, sa ligoce jazero Aggtelek. Prehradením dvoch prameňov pri vchode Jósvafő vzniklo jazero Tengerszem. V jaskynnom systéme žije 450 živočíšnych druhov, ale fauna na povrchu je tiež veľmi bohatá. Pravidelne tu hniezdi prísne chránený jariabok hôrny a bocian čierny.


NÁRODNÝ PARK HORTOBÁGY
hortobagy_gemesRozloha: 70 000 ha
Národný park Hortobágy sa skladá z oblasti rovnakého názvu a z podstatnej časti Nagykunság. Považovať ho za „prázdnu” step by bolo mylné: okrem rozsiahlych alkalických pastvín v ňom nájdeme i veľké rybníky a 40% jeho plochy tvoria mokrade a močariská. Návštevnické centrá vás oboznámia s prírodou, národopisom, minulosťou i súčasnosťou národného parku. Zdanlivo holá, vysušená „puszta” (= step) je domovom množstva operencov. Močariská poskytujú úkryt a zdroj obživy vysokému počtu hniezdiacich i migrujúcich vtákov. V starom rákosí hniezdi veľa čajok smejivých, volaviek purpurových, bučiačikov močiarnych, volaviek bielych a bučiakov trsťových.
Pre brodivé a ostatné druhy vodného vtáctva sú ideálnym životným prostredím a zdrojom potravy rybníky, na ktorých nájdeme 40 hniezdiacich a 200 migrujúcich druhov. Medzi miestne hniezdiče patrí napríklad 200 párikov prísne chráneného lyžičiara bieleho.


NÁRODNÝ PARK KISKUNSÁG
Rozloha: 48 197 ha
I keď väčšinu národného parku, podobne ako v Hortobágyi, tvorí step, majú tieto dve miesta viac rozdielneho, než spoločného. Dokonca aj dve časti Kiskunságu sa navzájom hodne odlišujú.
Horná Kiskunság Puszta (step) sa rozkladá na vápenatých a alkalických pôdach. Čriedy oviec a dobytka sa popásajú na pasienkoch ležiacich v blízkosti výskytu dropa veľkého.
Alkalické jazerá Horný Kiskunság ležia v blízkosti Szabadszállásu a Fülöpszállasu. Na ich brehoch a ostrovoch hniezdia prísne chránené vtáčie druhy, ako je šabliarka modronohá, šišila bocianovitá a kulík morský. Jazerá sú na jar i na jeseň významnými nocľažiskami a krmoviskami prelietajúcich sťahovavých vtákov. Fascinujúci svet operencov možno na povolenie pozorovať z pozorovacích stanovísk okolo Kelemen-széku.
Jazero Kolon, najväčšie jazero národného parku, leží medzi Izsákom a Soltszentimre. Žijú v ňom dva chránené druhy rýb: blatniak tmavý a čík (rod Misgurnus). Na priľahlých močaristých nivách kvitne na jar 9 druhov vstavačov. Rákosie, trávne húštiny a mokrade sú bohatou ríšou vtáctva.
Na vstup do tejto oblasti je potrebné povolenie, ale z dún Bikatorok na západnom pobreží je dobrý výhľad na jazero i jeho okolie.
Piesčiny Fülöpháza sčasti tvorí pohyblivý piesok, hnaný vetrom, ale väčšina dún zarástla vegetáciou. Sú nepohyblivé a v priehlbinách medzi nimi sa hromadí dažďová voda, vytvárajúca alkalické jazierka. Aj keď jazierka vyschnú, možno tu pozorovať mnoho vtákov. Nachádza sa tu Centrum pre štúdium životného prostredia a ochranu prírody národného parku, vďaka ktorému sa môžu študenti venovať krásam prírody pod vedením odborníkov na potulkách po dvoch náučných chodníkoch (s dĺžkou 7 a 14 km).
Na lúkach a piesočných dunách Ágasegyház-Orgovány možno nájsť takmer všetky prírodné hodnoty, ktoré si zasluhujú ochranu. Jarnou ozdobou lúk sú kvitnúce vstavače a kosatce, na jar je zas pastvou pre oči purpurová prikrývka jesienok obyčajných. Je to jediné miesto v Maďarsku, kde sa vyskytuje Rhyparioides metelkanus, druh mole so škvrnitými krídlami. Na západ od močaristých nív sa nachádzajú piesočné duny s topoľmi a borievkami. Úzky pás medzi Csira-szék (soľným jazerom) a traťou je voľne prístupný.
Bócsa-Bugac sa v medzinárodnom meradle preslávil farmovým hostincom Bugac, tamojšími čriedami maďarského stepného dobytka a žrebčínom. Tí najnáruživejší milovníci prírody sa môžu prejsť po náučnom chodníku od brán pusty až k trati, pokochať sa skutočnými prírodnými hodnotami a navštíviť Múzeum pastierstva. Po chodníku s drevenými podvalmi možno vkročiť i do prísne chránenej rezervácie a dôjsť až po značku so zákazom vstupu.
Ďalšími pozoruhodnosťami sú les Tőserdő so zreteľne členenou etážou porastu a Alpári-rét (lúka). Tőserdő je najmenšou, ale snáď najnavštevovanejšou časťou národného parku. Jeho hlavnou atrakciou je záplavové jazero Szikra. Okolité lužné lesy s močariskami sú po turistických trasách voľne prístupné. Južne leží Alpári-rét, niva rozdelená starými riečiskami.
Oblasť okolo Peszéradacsa s rozlohou 6 000 ha a s mozaikou piesočných dún, močiarov, a piesočných i mokrých lúk je pozostatkom močiarov, rozkladajúcich sa kedysi medzi Dunajom a Tiszou. Jediným pohľadom možno obsiahnuť rozmanitú prírodu, od trstinových močarísk, cez alkalické stepné pasienky či piesočné duny, až po plochy lesnej zelene okolo nivy pri Kunadacsi. Od začiatku jari do neskorej jesene tu kvitne obrovské množstvo kvetín. Na kopci s cintorínom v Kunadacsi rastie niekoľko druhov vstavačov. Trávou sa predierajú kobylky a modlivky zelené, v sprašových brehoch hniezdia včeláriky zlaté. Lúka Dámányadacs oplýva na jar kosatcami a vstavačmi, zatiaľčo v júli a v auguste tu kvitne klinček a horec pľúcny.
Miklapuszta je južným výbežkom alkalickej stepi Kiskunság, s ostrovčekmi tŕstia, s lúkami, močiarmi a dubovými lesmi. Od jesene až do neskorej jari býva zväčša zaplavená. Dočasné jazero ponúka odpočinok sťahovavým vtákom, tiahnúcim na juh. Územie je verejnosti uzavreté.

NÁRODNÝ PARK KÖRÖS-MAROS
Rozloha: 50 000 ha 
Tento nedávno zriadený národný park pozostáva zo šiestich hlavných častí: z údolí Körös a Maros, bývalých chránených území Biharugra, Dévaványa a Pitvarosi Puszták (stepi), lesa Makó-Landor a sprašovej stepi Kistompapuszta. Náš popis sa týka dvoch voľne prístupných oblastí.
Fauna a flóra v údolí Körös sa reguláciou rieky príliš nezmenila. Bujný divý vinič a chmel sťažujú priechod lesom a na mnohých miestach je takmer nemožné priblížiť sa k brehom rieky. Záplavové jazerá sú pokryté leknom bielym a kotvicou plávajúcou. Na tomto úzkom pruhu zeme a na hladine mŕtvych ramien žije nespočetné množstvo vtáctva. Niektoré druhy sú prísne chránené, ako napríklad chriašteľ poľný a bocian čierny. Najkrajšou a najcennejšou časťou údolia Körös je Aranyos, kde vegetácia pripomína tropický dažďový prales.
Údolie Maros je taktiež súčasťou národného parku, od hranice až po les Makó-Landor. V tomto lese nájdeme 18 druhov mäkkýšov, vrátane rarít, akými sú Helicigona banatica a Hygromia kovacsi. Záplavová oblasť je doslova posiata mohylami, z ktorých jedna bola narušená a v jej piesčitej stene dnes hniezdia včeláriky zlaté. Najvzácnejšia a snáď najkrajšia časť leží v bezprostrednej blízkosti Makó, kde koberec kvitnúcich plamienkov celistvolistých siaha od hrádze až po hladinu rieky.

NÁRODNÝ PARK FERTŐ-HANSÁG
n7045bRozloha: 19 735 ha
Oblasť Hanság bola rozsiahlym trasoviskom, až do obdobia po roku 1775, keď začalo vysušovanie. Dovtedy bolo obývaných len 55 mierne vyvýšených miest. Po vybudovaní Hanságskeho kanála vodný svet nenávratne zmizol. Lúky a polia, ktoré nahradili trasovisko, musia byť dnes zavlažované, vysušenie však našťastie nebolo úplné. Zachoval sa, napríklad kúsok starých jelšín, kde sa stromy vzájomne podopierali, neďaleko od jazera Király a dokonca aj samotné jazero sa spamätalo: ťažia sa jeho ložiská rašeliny a voda, hromadiaca sa v jame, opäť prilákala niektoré druhy vodného vtáctva.
Jazero Fertő je len 20 000 rokov staré, jeho hebké vody sa však už zanášajú usadeninami a šíriacou sa trstinou. Na maďarskej strane bolo zaznamenaných 210 druhov hniezdiacich a migrujúcich vtákov. Trstiny a vnútorné jazierka, oddelené od seba trstinami, sú prepojené 240 km dlhou sieťou kanálov. Pri Fertőrákos bolo vybudované vodné rekreačné stredisko.
V lete tu strávi svoje víkendy 15 000 - 20 000 rekreantov surfovaním, člnkovaním a na plachetniciach. Motorové člny sú zakázané. Jazero je na východe a na juhovýchode obklopené močariskami a vlhkými lúkami. Močariská sú veľmi výhodné miesta, tak pre hniezdiace, ako aj pre migrujúce vtáctvo. Na troch ostrovoch v jazere, pri Mekszikópuszta, hniezdi okolo 2000 rackov. Na kopcovitejšom západnom pobreží sa nachádza Szárhalmiský les, obsahujúci 5,5 ha prísne chráneného územia, na ktorom sa vyskytujú vzácne a citlivé druhy rastlín.

NÁRODNÝ PARK DUNA-IPOLY (Dunaj – Ipeľ)
Tento nový národný park zahŕňa Piliské a Visegrádske vrchy v Zadunajsku, Börzsönyské vrchy na severe a dva dlhšie úzke pruhy zeme: údolie Dunaja od Visegrádu po južný cíp ostrova Szentendre a záplavového územia rieky Ipeľ od Hontu po Balassagyarmat.
Vápencový masív Pilisu je pretkaný jaskyňami, z ktorých najznámejšie sú Ördöglyuk, Leány a Legény. Vaskapu (Železná brána) bola kedysi taktiež jaskyňou, ale po zrútení jej stropu a stien z nej ostal len dvojitý „víťazný oblúk” vchodu. Dolomitové skaly boli zvetrané a vytvarované do podoby palisádam podobných varhanov. Z rozhľadne na Prédikálószéku vo Visegrádskych vrchoch sa naskýta pohľad na celú panorámu ohybu Dunaja. Obďaleč sa môžete pokochať niekoľkými obrovskými skalami, ktoré boli odtrhnuté od svahu a odvlečené dravým prúdom bývalého riečiska. Ako kontrast k tomuto pohľadu pôsobí scenéria miernych svahov s obhospodarovanými lúčinami. Na jednej z nich rastú stovky feniklov panónskych, hlavná botanická atrakcia Piliských vrchov. Pohorie je však známe najmä vďaka tamojším hradom a vodstvu: tri hlavné potoky napája až 335 prameňov. Ročné zrážky sú tu veľmi vysoké a v chladných, vlhkých údoliach sa udržalo niekoľko druhov rastlín, patriacich medzi glaciálne relikty. Rozdiely v nadmorskej výške medzi určitými oblasťami sú tu oveľa menšie, než je bežné. Fauna a flóra Börzsönyských vrchov je veľmi pestrá. Bolo tu zistených 70 druhov chránených rastlín a 117 chránených druhov vtáctva, z ktorých 90 na týchto miestach pravidelne hniezdi. Börzsönyské vrchy sa preslávili svojimi krásnymi výhľadmi. Najpôsobivejší výhľad sa otvára z rozhľadne na 939 m vysokom kopci Csóványos.