Maďarsko

Tourism in Hungary

Languages

Programy

Programy:


Pokročilé vyhľadávanie

Newsletter

[reg]

Tag cloud

Alsópáhok  Balatonfüred  Budapešť  Bük  Bükfürdő  Debrecen  Eger  Egerszalók  Galyatető  Győr  Hajdúszoboszló  Harkány  Hévíz  Kiskunmajsa  Lipót  Mosonmagyaróvár  Siófok  Sárvár  Zalakaros  jet-ski 

Reklama

Hungary Tourism application

Predpoveď počasia

Reklama

Etapy v architektúre Maďarska...

 Bookmark and Share  Print article  Send link

Rímske pamiatky
Prvé významné architecktonické pamiatky Karpatskej kotliny sa nachádzajú v tzv. Panónskej provincii (dnečné Zadunajsko), ktorú okupovali Rimania. Počas rímskej okupácie v 1.-4. storočí popri Brečtanovej ceste, ktorá prechádzala provinciou a pri hraniciach vznikli osady vojenského významu. Môžeme tu spomenúť Iseum v Szombathelyi, sídlo miestodržiteľa v Starom Budíne, pozostatky Aquincumu a gorsiumskú vojenskú osadu, ktorú objavili pri Táci.

Maďarská stredoveká architektúra
Architektúra dynastie Arpádovcov
Po obsadení územia Maďarmi vyrástli prvé významné stavby na prelome 10. a 11. storočia. Keďže mnoho z týchto pamiatok sa nezachovalo, o ich existencii vieme len z písomných zdrojov. Benediktínské hlavné opátstvo v Pannonhalme, ktoré je v súčasnosti už súčasťou svetového dedičstva UNESCO, založil knieža Gejza. V 11. a 12. storočí sa tu realizovali rozsiahle prestavby a jeho dnešná podoba sa ustálila až v 19. storočí. Kráľovská bazilika, ktorú dal postaviť štefan I. v Székesfehérvári, sa stala korunovačným miestom panovníkov i miestom ich posledného odpočinku.Táto neskôr niekoľkokrát prebudovaná románska budova bola pôvodne trojloďovým kostolom. Mníšsky kláštorný chrám, ktorý dal v roku 1061 postaviť Béla I., sledoval byzantský štýl krížovej kupoly, kým opátsky chrám v Somogyvári (založil ho Ladislav I. v roku 1091) má znaky lombardského štýlu.
Ďalšími významnými nositeľmi románskeho štýlu sú opátske chrámy v Lébényi, Zsámbéku a Jáku. Po vpáde Tatárov (1241-1242) Belo IV. podporoval stavbu kamenných hradov v záujme účinnejšej obrany. On presídlil obyvateľov Pešti na budínsky hradný vrch a týmto neskôr postaveným hradom v románskom štýle položil základy súboru budov budínskeho hradu.

Gotika a trecento v Maďarsku
Architektúra prvej polovice 14. storočia je pod vplyvom klasickej gotiky francúzskeho pôvodu a talianskeho štýlu trecento. Za vlády Karola Róberta vo Vyšehrade pokračujú stavitelia v stavbách započatých v 12. storočí. Vďaka novým budovám, postaveným pri už existujúcej starej veži a citadele, na konci storočia získa hrad svoju konečnú podobu. Vyšehradský kráľovský palác bol vytvorený v čase Ľudovíta I. a Žigmunda. Ľudovít I. zmenil budínsky hrad na kráľovskú rezidenciu a rozšíril ho. V 70. rokoch 14. storočia bol vystavaný diósgyőrsky hrad so štvorcovým pôdorysom a štyrmi vežami.
V období panovníkov z rodu Anjou nastupuje rozvoj miest, čo signalizuje aj stavba mestských hradieb. Takto vytvorená mestská štruktúra sa zachovala v Kőszegu, ktorej ústredným prvkom je hrad Jurisich, postavený v 13.-14. storočí v goticko-renesančnom štýle. Cieľom Žigmunda, ktorý vládol v období 1387-1437, bol vytvoriť v Budíne dvor hodný cisára na základe západných vzorov a tak bol hradný palác rozšírený. Baróni Žigmunda (Ozora, Gyula, Siklós) ho nasledovali v budovaní hradov.

Renesančné vplyvy
V druhej polovici 15. storočia panoval kráľ Matúš, ktorého stavby zo začiatku pripomínali neskorogotickú architektúru. Na vyšehradských stavbách (ozdobné studne, balkóny, loggie, rámy okien a dverí) a počas prestavby budínskeho hradu však už cítiť vplyv talianskej renesancie. Matúš – ak prvý v Európe – začal uprednostňovať renesančný štýl, ktorý sa jeho vplyvom rozšíril aj do ďalších oblastí strednej Európy.
Belo IV. dal postaviť kostol Nagyboldogasszony v románskom štýle a istými charakteristickými znakmi gotiky. Obaja králi tu vykonali stavebné úpravy a rozšírili kostol o dve južné veže zdobené kamennými čipkami a svojimi erbami (odtiaľ pochádza názov kostol Matúša). Jeden z jeho hrdinských vojvodcov, Pál Kinizsi, si vybudoval svoje sídlo v Nagyvázsonyi. Neskorogotický štýl, ktorý tento súbor budov predstavoval, sa rozšíril v celej Balatonskej vysočine.
V období Jagellovcov (1490-1526) bola postavená kaplnka Bakócz, ktorá je vrcholným dielom maďarskej renesančnej architektúry a patrí do vývojovej línie talianskej kaplnkovej architektúry quattrocento.
Hrady boli najdôležitejšími stavbami 16. storočia, ktoré bolo typické neutíchajúcimi vojnami. V čase tureckej hrozby prebiehala mohutná modernizácia pevností, vo väčšine prípadov na základe talianskych plánov (Győr, Komárom - Komárno, Kanizsa). Z renesančných šľachtických hradných kaštieľov by sme mali spomenúť stavby rodiny Nádasdyovcov v Sárvári a Sopronkeresztúri, respektíve hrad rodu Perényiovcov v Sárospataku.

Architektúra v čase tureckej nadvlády
Vplyvom 150 ročnej tureckej okupácie sa najprv začali prestavovať kresťanské kostoly (napr. kostol Nagyboldogasszony vedľa budínskeho hradu) a potom začali stavať aj nové mešity – džámi. Najzachovalejšie sú: džámi bašu Gázihu Kásima v Pécsi a Hasánov džámi v Jákováli sú predstaviteľmi štvorhranného centrálneho typu. Minaret v Egri je minaret bez veže postavený na začiatku 17. storočia. Türbe Gül Baba (hrobka) v Budíne je tradičným príkladom stavby hrobiek.
Už samotní Rimania milovali termálne vody Maďarska. Počas tureckej éry sa v Budíne, bohatom na termálne pramene, vybudovalo deväť kúpeľov, z ktorých štyri ešte stále stoja. Z nich najkrajšie sú kúpele Rudas a najkrajšie reštaurované sú Kráľovské kúpele.

Barokový štýl v Maďarsku
Barok, ktorý sa v Maďarsku objavil v 17. storočí a dosiahol svoj vrchol v 18. storočí, zanechal viditeľné stopy takmer vo všetkých našich obciach. Vtedy sa postavila prevažná väčšina i našich, dnes existujúcich pamiatok. Po vyhnaní tureckých dobyvateľov sa začala veľkolepá prestavba a rekonštrukcia a vplyvom protireformácie sa otvorili nové obzory sakrálnej architektúry.
Jezuitský typ kostolov sa stal bežným v Maďarsku, kde sa neoddeľuje loď kostola od svätyne, čím prehľadný priestor kostola poskytuje zážitok spolupatričnosti pre veriacich, a kaplnky s vedľajšími oltármi obdarúvajú veriacich intímnym individuálnym pocitom bázne (jezuitský kostol v Egri, minorita v Miškovci, piaristský kostol v Debrecíne, resp. katedrála v Kalocsi). Hlavný oltár, ktorý bol ústredným prvkom celebrovania omší, sa vždy formoval ako najdôležitejší prvok v rámci navrhovania vnútorného priestoru kostola (jezuitský kostol v Győri, cisterciánsky kostol v Zirci).

Architektúra kaštieľov
V tomto období prebieha intenzívna výstavba kaštieľov, najmä vďaka šľachte zahraničného pôvodu, ktorá tu získala pozemky. Vzrastala obľuba vidieckych letných sídiel so znakmi francúzskeho barokového štýlu. Prvým príkladom toho je viacposchodový kaštieľ Jenőho Savoyaiho s pôdorysom v tvare U a rohovou vežou v Ráczkeve. Antal Grassalkovich dal postaviť elegantný obytný kaštieľ v Gödöllő s istými prvkami rokoka a tieto architektonické prúdy takisto mali svojich nasledovateľov. Popri keszthelyskom kaštieli rodiny Festeticsovcov musíme spomenúť aj kaštieľ Miklósa Esterházyho vo Fertőde, ktorý dal prestavať po očarení pompéznosťou Versailles. špeciálne prvky architektúry obdobia rokoka vidíme v exteriéri, ako aj interiéri tejto budovy.

Umenie 19. storočia
Historizmus
V období od druhej polovice 19. storočia až do vypuknutia prvej svetovej vojny (1914-1918) vedúci prúd predstavoval historizmus. Historizmus je eklektický, architektúra čerpá zo štýlov rôznych období a jeho plánovanie mesta spolu so secesiou dodnes značne ovplyvňuje tvár Budapešti, ktorá vznikla v roku 1873 spojením Pešti a Budína a postupne sa rozrástla na svetové veľkomesto. Od 60. rokoch 19. storočia začal prevládať neorenesančný štýl, s precíznou aplikáciou renesančných architektonických prvkov. Od roku 1880 sa objavuje širšia škála štýlov a častejšie sa vyskytuje zmiešanie rôznych štýlových prvkov.
Najvýznamnejším architektom neorenesancie je Miklós Ybl, ktorý okrem iných navrhol budovy ako Hlavný colný úrad (Fővámház), Bazár hradnej záhrady (Várkertbazár) a budovu liečivých kúpeľov na Margitinom ostrove. Jeho hlavným dielom je Budova opery (Operaház) (1878-1884). Priečelie budovy pripomína cinquecento a vpredu vidíme vchod pre kočiare a loggiu. V interiéri sa nachádza dekoratívne centrálne schodište. Ďalším vynikajúcim dielom tejto doby je aj budova sídla Maďarskej akadémie vied (Magyar Tudományos Akadémia) (1861-1865).

Architektúra miest v historickom štýle
Oživenie hospodárskeho života v tejto dobe sa spája s rozvojom dopravy. Dokončila sa výstavba ulice Nagykörút so sadrovou architektúrou a nájomnými palácmi všetkých európskych umeleckých slohov a v rovnakom čase aj ulica Sugárút (dnešná ulica Andrássy). Okrasná trasa medzi centrom mesta a Városligetom (mestský park), dlhá 2320 metrov je najodvážnejším dielom mestskej architektúry 19. storočia s neorenesančnými palácmi. Príkladom pre konštrukcie zo železa a skla, ktoré boli v tom čase v Európe veľmi obľúbené, je budova Západnej železničnej stanice, (Nyugati pályaudvar) ktorú navrhla spoločnosť Eiffel (1874-1877). Kým Západná železničná stanica (Nyugati pályaudvar) sa vyznačuje modernosťou, Východná železničná stanica má na priečelí oblúk kombinovaný s obrovskou lunetou a je v štýle historizmu.
Od roku 1880 sa začalo budovanie nábrežia rieky Dunaj od námestia Kossutha až po most Lánchíd.
Pri príležitosti osláv tisícročnej existencie Maďarska (896-1896) celá krajina oslavovala vo veľkom štýle. Hlavnou atrakciou Miléniovej výstavy vo Városligete je Historická hlavná skupina, montáž tých najvýznamnejších historických pamiatok Maďarska, ktoré sú príkladom západoeurópskeho vplyvu. Milénium sa architektonicky prejavilo aj postavením celého radu atraktívnych verejných budov v devätdesiatych rokoch a na prelome storočia. Napríklad aj Námestie hrdinov (Hősök tere) a budova Parlamentu (Országház). Miléniový pamätník (1898-1906), ktorý sa postavil na Námestí hrdinov, je galériou sôch veľkých predstaviteľov národa. Pozostáva z dvoch oblúkových kolonád a v strede z vysokého korintského stĺpu. V znamení teatrálneho barokového vytvárania priestoru na námestí postavili dve múzeá. Farebná majoliková dekorácia na stene Műcsarnoku z červenej pálenej tehly je nositeľom renesančnej tradície, kým Múzeum umenia (Szépművészeti Múzeum) oživuje klasicistický štýl. Súbor budov Námestia hrdinov tvorí spoločne harmonický celok, nakoľko je jedným z najimpozantnejších dielov historizmu a výsledkom práce tej istej dvojice návrhárov (Albert Schickedanz - Fülöp Hercog).

Neogotika
Prvkami neogotiky sa vyznačuje najväčšia verejná budova postavená v tom čase – budova Parlamentu (Országház) (1885-1904), ktorú navrhol Imre Steindl. Je 265 metrov dlhá, hlavné priečelie, obrátené k Dunaju, je dokonale symetrické. Striedajú sa tu arkády a podporné oblúky, vežičky a iné kamenné ozdoby a vytvárajú spolu malebný, takmer vibrujúci efekt. Interiér budovy je pozlátený, s použitím jasných farieb. Budova parlamentu, ktorý tu prvýkrát zasadal pri príležitosti 1 000 ročného výročia osadenia územia štátu, kvôli svojim monumentálnym rozmerom a jedinečnej kráse je jedným zo symbolov Budapešti, je určujúcim prvkom panorámy Dunaja na oboch brehoch, ktorá je chránená ako súčasť svetového dedičstva UNESCO.
Na budovách ako Kúria (dnes Etnografické múzeum - Néprajzi Múzeum), ktorá bola postavená na konci storočia, alebo v budovách ako sú Burzový palác- Tőzsdepalota (dnes je sídlom Maďarskej televízie) a hrad Vajdahunyad môžeme badať absolutistické miešanie štýlov. Na základe plánov Frigyes Schuleka bol zreštaurujovaný kostol Nagyboldogasszony v neogotickom štýle. V tejto súvislosti, ako neorománsku ozdobu, bola tiež postavená stavba Rybárskej bašty (Halászbástya) (1902), ktorej sedem veží symbolizuje siedmych vodcov.

Secesia
Secesia je rakúsky a maďarský názov pre výtvarný, architektonický smer a smer umeleckých remesiel, ktorý sa začal šíriť od druhej polovice 19. storočia a trval až do 20. rokov 20. storočia (v Európe ju poznajú pod názvom art nouveau, modern style, Jugendstil) a stala sa významným smerom v Maďarsku. Významnou osobnosťou tohto smeru je Ödön Lechner, navrhovateľ Múzea umeleckých remesiel (Iparművészeti Múzeum) (1893-1896) a bývalej budovy Poštovej banky-sporiteľne (Postatakarék-pénztár) a Geologického inštitútu (Földtani Intézet). Nakoľko podľa Lechnera práve ľudové umenie uchovalo prvky starodávnej maďarskej kultúry, ešte z predkresťanských dôb, na svojich budovách aplikuje formálne poklady maďarského ľudového umenia. Mal rád aj perzské, indické a maurské prvky. Práve on použil prvýkrát pyrogranitové ozdoby Zsolnayho továrne (tie sa neskôr stali obľúbenými dekoračnými prvkami v veľkom rozsahu).Cieľom architekta, sužovaného odsúdením stúpencov konzervatívneho verejného vkusu, bolo vytvorenie národného štýlu. Tento majster založil novú školu a jeho nasledovateľ, navrhovateľ kecskemétskej budovy s názvom Cifrapalota ozdobil priečelie budovy farebnými kvetinovými motívmi, ktoré čerpal z ľudového umenia. Ďalšími peknými secesnými budovami sú palác Reök v Segedíne a Radnica v Kiskunfélegyháze.

Ľudová architektúra
Niektoré charakteristické obrazy dedín strážia tradície 19. storočia. Popri obci Hollóháza, ktorá sa svojimi ľudovými tradíciami a jednotným architektonickým výzorom stala súčasťou svetového dedičstva, sa naše jedinečné pamiatky ľudovej architektúry zachovali v obecných múzeách, najkomplexnejšie však v szentendrovskom Prírodnom etnografickom múzeu (Szabadtéri Néprajzi Múzeum). Ďalšou zvláštnosťou sú dodnes zachované pivničné obce Villány a Hajós.

Novodobá architektúra
Klasicizmus
V 19. storočí sa stále viac kládol dôraz nie na sakrálne budovy, ale na výstavbu svetských budov a obytných domov. Na začiatku storočia sa klasicizmus stal určujúcim štýlom, jeho od západoeurópskeho puritánskejší, menej pompézny a monumentálny smer. Tento vedľajší smer, ktorý sa považuje za neskorší, zjednodušený variant baroku, predstavuje prechod, ktorého najznámejšie diela sú veľký kostol a reformované gymnázium v Debrecíne a biskupský palác v Székesfehérvári.
Vykryštalizovanie klasicizmu môžeme sledovať v dielach Mihálya Pollacka a Józsefa Hilda. Národné múzeum (Nemzeti Múzeum) (1837-1846), ktoré navrhol Pollack, v súlade s účelom používania budovy vyžaruje vznešenosť a sviatočnosť. Na základe Hildových plánov sa postavili budovy reprezentujúce sakrálnu architektúru danej doby: katedrála v Egri a bazilika v Ostrihome (Esztergom). Na základe Hildových centralizačných kupolových plánov začali budovať baziliku Svätého štefana a pridaním renesančných a barokových prvkov kostolnej architektúry ju dokončili podľa Yblových plánov. Panonhalmský benediktínsky mníšsky kláštor bol taktiež rozšírený: obohatili ho o jeho najkrajšiu časť – knižnicu s impozantnou segmentovanou priečkovou klenbou.
Typickou formou prejavu klasicistickej architektúry je župný dom. Kvôli relatívnej autonómnosti 52 hradných žúp je symbolom odporu šľachty proti viedenskému dvoru. Stavbu župných domov charakterizuje nadšenie, často i verejné peňažné dary. Najkrajšie sú budovy v Szekszárde a Pešti. Najmodernejšou stavbou tejto doby je most Lánchíd, iniciovaný Istvánom Széchenyim, ktorý ako prvý most spája Budín a Pešť. Náš renesančný most je národného významu a výborným inžinierskym dielom a so svojimi piliermi vytvára akýsi oblúk slávy.

Romantika
V našej krajine sa začína obdobie romantiky v polovici storočia, ktorá oživuje tradície stredovekej a východnej architektúry. Jej hlavným dielom je budova Vigadó (1859-1865) v Pešti, navrhnutá Frigyesom Feszlom. Chcel vytvoriť jedinečný národný svet foriem použitím motívov východnej architektúry, spájajúcej sa s pôvodom Maďarov, z tradičných ozdôb maďarského oblečenia a ornamentálnych ozdôb, vyvinutých zo špeciálneho šnurovania oblečenia dôstojníkov (vitézov). Polychrómovú tehlovú klenbu synagógy (1854-1859) na ulici Dohány v romantickom maurskom štýle s obrovským vnútorným priestorom zdobia terakotové pásy a cimburie. Riešenie interiéru pripomína tradície stavby kresťanských a najmä evanjelických kostolov.

Architektúra XX. storočia
Od roku 1910, generácia architektov kráčajúca v šľapajach Lechnera, zamýšľala preniesť do modernej architektúry prvky sedliackej architektúry. Medzi nimi bol aj Károly Kós, ktorý z prvkov sikulskej architektúry vytvoril budovy ZOO (1909-1910) a katolícky kostol v Zebegényi.

Architektúra 30. rokov
Ekonomická a spoločenská kríza po skončení prvej svetovej vojny poznačila rozvoj architektúry medzi dvoma svetovými vojnami. Chýbajú monumentálne projekty, znižuje sa množstvo postavených budov. V 20. rokoch je charakteristické dominovanie konzervativizmu a neoštýlov. V 30. rokoch sa objavili moderné tendencie a medzi nimi má najvýznamnejší vplyv Bauhaus. Najväčším architektonickým dielom tejto doby je historický súbor budov kostola Sviatosti (Fogadalmi templom) (1913-1930) v Segedíne (Szeged).

Po 2. svetovej vojne
Po skončení druhej svetovej vojny, popri znovupostavení zbombardovaných mostov v Budapešti, sa vykonávajú rozsiahle rekonštrukčné práce aj na budínskom hrade. Avšak obdobie komunistickej diktatúry celkovo nepriaznivo vplývalo na vytváranie trvácnych architektonických pamiatok. Železobetónové konštrukcie, lacné, neozdobené, šedé betónové obytné domy a nehybná mohutnosť verejných budov socialistického realizmu charakterizujú toto obdobie.

Organický štýl na konci 20. storočia
Na konci storočia sa zosilňuje vplyv medzinárodne uznávanej organickej architektúry a Imre Makovecz, ako najvýznamnejší predstaviteľ tohto smeru, sa preslávil i medzinárodne. Spojenie jeho budov so zemou a používanie prírodných stavebných materiálov vytvorili samostatnú školu. Využíva prvky ľudovej architektúry a ľudového umenia, ale v jeho dielach nachádzame aj keltské, skýtske či transylvánske motívy, ale aj motívy ďalekého východu (napr. Cibuľový dom z Makó).