Maďarsko

Tourism in Hungary

Languages

Programy

Programy:


Pokročilé vyhľadávanie

Newsletter

[reg]

Tag cloud

Alsópáhok  Balatonfüred  Budapešť  Bük  Bükfürdő  Debrecen  Eger  Egerszalók  Galyatető  Győr  Hajdúszoboszló  Harkány  Hévíz  Kiskunmajsa  Lipót  Mosonmagyaróvár  Siófok  Sárvár  Zalakaros  jet-ski 

Reklama

Hungary Tourism application

Predpoveď počasia

Reklama

Hungariká

 Bookmark and Share  Print article  Send link

bika98_kicsiBýčia krv (Bikavér)
Ak niekto počuje slovo „býčia krv - bikavér”, hneď si predstaví najcharakteristickejšie červené víno, pochádzajúce z vinárskej oblasti Eger (ale v súčasnosti už aj z vinárskej oblasti Szekszárd), alebo - zriedkavejšie - skutočnú býčiu krv. Pôvod tohto zvláštneho názvu vysvetľuje množstvo legiend. Najznámejšia z nich sa spája s dobývaním egerského hradu v roku 1552, ktoré Géza Gárdonyi zvečnil vo svojom klasickom románe.
Po viac ako mesačných snahách o dobytie slabej pevnosti, ktorú Turci považovali za ovčín, sa turecké vojsko odhodlalo na záverečný útok. Kapitán hradu, István Dobó, dal pre bojujúcich priviezť červené víno z pivníc. Poverčiví tureckí „pravoverní” vôbec nepoznali priaznivý účinok ohnivého maďarského nápoja, zbadali len toľko, že vďaka vínu maďarskí vojaci naberali stále viac a viac síl. O červenej tekutine, ktorá im tiekla po bradách, oblečení a brnení, si mysleli, že ďauri zrejme pijú býčiu krv a z nej získavajú silu aj proti stokrát väčšej presile. Márne sa bašovia snažili poslať do boja svoje jednotky, tie rozkaz odmietli splniť a zahanbené vojsko sa stiahlo spod hradných múrov.

V súčasnosti je medzi vínami vyrábanými v okolí Egeru najznámejšia býčia krv – bikavér, hoci viac sa pestuje z odrôd rovnako známeho bieleho vína ako napríklad dievčie hrozno (leányka), tramín alebo rizling vlašský. Hrozno sa pestuje na južnej strane kopcov s miernymi svahmi, ktoré sú ukončením pohoria Bükk. Býčia krv je tzv. cuvée, čiže skrížené víno. Pri výrobe tohto druhu vína – podobne ako v prípade mnohých iných známych vín – skrížia vína vyrobené z rôznych odrôd hrozna.

Základom je kadarka alebo frankovka modrá, ktorá dodáva vínu jeho charakter a farbu. V rôznych vínnych pivniciach potom vinári k tomu pridajú portské, merlot alebo cabernet. Popri dlhom skladovaní v drevených sudoch na konečnú kvalitu nápoja vplýva i rad ďalších faktorov. Korenistú vôňu, arómu, silnú, zamatovo trpkú chuť býčej krvi poznajú nielen v našej krajine, ale toto víno získalo mnoho ocenení i mimo nášho územia a je pýchou maďarskej vinárskej kultúry.


Béresove kvapky
bcs_kicsiSvetoznámy vynález Dr. Józsefa Béresa, Béresove kvapky, sú v Maďarsku už niekoľko desaťročí synonymom zdravia. Vedec, pochádzajúci z mesta Kisvárda, vytvoril tento liek jedinečného zloženia v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Každoročne milióny ľudí používajú tieto kvapky, ktoré sa už stihli presláviť na celom svete, na ochranu svojho zdravia a liečbu chorôb.

Tento prípravok, ktorý má špeciálne zloženie stopových prvkov a minerálnych látok, po viac ako 20 rokoch nepretržitého odborného a politického snaženia a úsilia vynálezcu, výsledkom vedeckých pokusov a experimentov, získal v januári 2000 najvyššiu klasifikáciu v rámci kódexu liečiv.

Zloženie prípravku sa v priebehu uplynulých desaťročí takmer nezmenilo a jeho tradične vysokú kvalitu, ako aj výskumy spojené s jeho aplikovaním, garantuje jediný výrobca tejto značky v Maďarsku - Béres Gyógyszergyár Részvénytársaság (Béres - Výroba liečiv, akciová spoločnosť). Kvapky sa vyrábajú v Szolnoku za prísne kontrolovaných podmienok.

Béresove kvapky ako podporný medikament úspešne používajú v Maďarsku a na mnohých miestach na svete pri prevencii či liečbe rôznych chorôb v každom veku.
Vďaka svojmu zloženiu, založenému na vedeckých výskumoch, svojim priaznivým účinkom a jednoduchému dávkovaniu sa Béresove kvapky stali najznámejším a najčastejšie používaným liečivom v Maďarsku a stali sa tak aj symbolom zdravia. Kvapky Béres sú voľne predajné lieky. O rizikách a vedľajších účinkoch sa dočítate v priložených informáciách pre pacientov, alebo sa obráťte na vášho lekára či lekárnika!


Gyulaská klobása
gyulaikolbasz_kicsiGyulaská klobása sa vydala dobývať svet z bezvýznamnej budovy továrne na konci 19. storočia. Dnes je pojmom, ktorý je neoddeliteľne spätý s názvom mesta Gyula. Jednou z najdôležitejších postáv tohto viac ako storočného príbehu úspechu je József Balogh, mäsiar z mesta Gyula, ktorého klobásy a mäsové výrobky už okolo roku 1910 zožali úspech na domácich prezentáciách výrobkov. Medzinárodné uznanie prišlo však až vďaka Andrásovi Stéberlovi, majiteľovi mäsokombinátu.

Stéberl sa vyučil za mäsiara v Bratislave. Po prvej svetovej vojne sa presťahoval do mesta Gyula a praktické skúsenosti, ktoré potom neskôr úspešne zúžitkoval, získal v rodinnom mäsiarstve Józsefa Balogha. Po takmer ročnom učení získal živnostenské oprávnenie: najprv si otvoril malý skromný obchodík a keď sa obchod začal rozbiehať, postavil si ešte väčšiu prevádzku. V roku 1940 už bol riaditeľom mäsokombinátu.

Samozrejme, udržal v tajnosti recept tak charakteristicky korenenej, údením konzervovanej klobásy so špeciálnym zložením a už v roku 1935 zožal svetový úspech: na bruselskej svetovej výstave dostal zlatú medailu. Spomienkovú tabuľu Andrása Stéberla umiestnili v meste Gyula na stene jeho niekdajšej vily na triede Béke - a tradície výroby klobásy dodnes pestujú v závodoch Mäsokombinátu Gyula.

Pôvodný recept podľa Stéberla - podľa výskumov historika Andrása D. Nagya: „K mäsu na prípravu klobásy (pliecko, stehno) pridáme 10-12% slaniny podľa toho, ako je mäso mastné. Odmerané množstvo hmoty necháme stáť 24 hodín, potom pomelieme. Koreniny na 10 kg klobásovej hmoty: 30 dkg soli, 12 dkg papriky, 2,5 dkg čierneho korenia, 1,5 dkg kmínu, 0,5 dkg liadku, 3,5 dkg cibule. Hmotu dobre premiešame s koreninami a necháme stáť jeden deň. Plníme do tenkého bravčového čreva a párujeme asi 30 cm dlhé kúsky. Po poldňovom sušení 4-5 dní údime čerstvú klobásu studeným dymom.”


Herendský porcelán
V roku 1826 Vince Stingl otvoril jeho závod na výrobu kamenných nádob, ale čoskoro v ňom začali experimentovať aj s porcelánom. V 40. rokoch 19. storočia sám Lajos Kossuth podporoval manufaktúru, nakoľko jej existenciu považoval za významný výsledok domáceho remeselníckeho umenia. V tých časoch bol vlastníkom Mór Fischer, ktorý ešte v roku 1839 ako finančný investor zachránil závod pred bankrotom. Firma už vtedy veľmi dbala na umeleckú hodnotu svojich výrobkov. V roku 1842 a aj o rok neskôr sa herendský porcelán predstavil na celoštátnej výstave priemyselných umeleckých výrobkov a v roku 1845 na viedenskej priemyselnej výstave.

Herendské „biele zlato” je klasickým tvrdým porcelánom, jeho hmota sa vytvára z kaolínu, živca a kremenného piesku - sedimentácia, filtrovanie, lisovanie. Z tejto suroviny sa potom vyrába samotný predmet - zásadne len ručnou prácou!
Po čistení, zdobení a sušení ho najprv vypália pri teplote 830 °C - nazýva sa to biskvitový porcelán. Vypálený porcelán namočia do glazúrovacieho bahna. Jeho zloženie sa podobá na základný materiál, ale obsahuje viac roztopných látok. Druhé vypálenie nasleduje pri teplote 1410 °C a jeho výsledkom je snehobiely, priesvitný a lesklý „biely tovar”. Na tento výrobok sa nanášajú ručne maľované motívy a v závislosti od farieb a pozlátenia nasleduje jedno alebo dve vypálenia.
Pridanú umeleckú hodnotu porcelánu samozrejme pridávajú dizajnéri, hrnčiari, maliari a modelári a vďaka týmto plusom od roku 1851 do 1937 „herendský porcelán“ získal 24 veľkých cien a zlatých medailí na svetových výstavách. Na londýnskej svetovej výstave (1851) predstavili najznámejší motív Herendu - motýle a kvetinové konáre s čínskym efektom a veselými živými farbami.

Anglická kráľovná Viktória si objednala obedovú súpravu s motívom oceneným zlatou medailou pre svoj windsorský kaštieľ. Preto sa tento motív nazval Viktória. Herendská porcelánová manufaktúra bola dvorným dodávateľom rodiny Habsburgovcov a domácej i cudzozemskej šľachty. Známe mená v 3 000-kusovom vzorovom a 16 000-kusovom formovom katalógu dodnes svedčia o rozsiahlej odberateľskej klientele.


Marhuľová pálenka (barackpálinka) z Kecskemétu
Proces prípravy ovocnej pálenky je takmer všade rovnaký. Zrelé ovocie s vysokým obsahom cukru a chuti výrobcovia zozbierajú do vaní a pomelú. (Do tejto zmesi môžu v rôznych množstvách pridať aj celé alebo pomleté kôstky s príjemnou arómou.) Cukor obsiahnutý v ovocí sa pomocou ušľachtilých húb premení na alkohol. Destilovanie zachová chute základnej suroviny a úlohou majstrov liehovarníkov je, aby sa zachovali len tie najpriaznivejšie.

Základnou surovinou pre kecskemétsku marhuľovú pálenku je marhuľa, ktorej harmóniu chuti zabezpečuje trojica faktorov: pôda, slnečné svetlo a pestovateľská kultúra. Okolie mesta je zóna, kde sa rozsiahla veterná piesočnatá krajina stretáva s piesočnatou eolickou pôdou. Piesok, ktorý môže byť ílovitý, zásaditý alebo i tvrdý, je v tejto oblasti sypký, žiarivý a "zlatistý". Ľahko sa prispôsobí pestovateľským potrebám človeka a bohatšie ho odmení za pestovateľskú snahu. Piesok len slabo udržiava teplo, ktoré cez deň vyžaruje na ovocie, ale v noci sa viac ochladí.

Marhuľa získava svoju jedinečnú nenapodobniteľnú chuť vďaka veľkému počtu slnečných hodín počas dňa a chladným nociam. Kritickým obdobím je v tejto oblasti obdobie mrazov v polovici mája, kedy môže úroda ľahko zmrznúť. Stáva sa, že sa urodí desaťtisíc ton marhule, ale stáva sa aj to, že iba tisíc ton. Mnohí si myslia, že jemné hungarikum s marhuľovou arómou je výsledkom rokov s bohatou úrodou, iní si zas myslia, že je to výsledkom technológie, vyvinutej spoločnosťou Zwack Unicum Rt. (a.s.). Faktom však je, že jedine na tunajšom zlatistom piesku sa urodí ovocie, ktoré dokáže uchovať všetky arómy a chute „slnečnej destilácie”. Tu sa vyvinul tradičný proces dozrievania, ktorý zachová všetky arómy. „Je lepšia so sódou ako whisky a je lepšia s čajom ako rum“ - povedal o nej anglický kráľ Edward VIII.


Cibuľa z Makó
vorohagyma_kicsiCibuľa je už dlhé tisícročia jedným z najdôležitejších konzumných i liečivých rastlín ľudstva. „Nenájdete žiadnu inú rastlinu, ku ktorej by sa viazalo toľko legiend, mýtických príbehov, náboženských povier, ako k cibuli a cesnaku. Medzi hieroglyfmi v egyptských hrobkách sa cibuľa vyskytuje ako symbol rastu a plodnosti. Cesnak pestovali v Číne už pred 5000 rokmi a spomína sa aj v sumerských textoch s klinovým písmom. Od Hérodota vieme, že otrokom, ktorí stavali egyptské pyramídy, často rozdávali veľké množstvo cesnaku na zvýšenie ich pracovného výkonu." (Pákozdi Judit)

Priaznivým účinkom cibule sa venovali najväčší lekári svetovej histórie. V roku 1858 Louis Pasteur objavil jej antibakteriálnu vlastnosť a Albert Schweitzer predstavil jej aplikáciu proti úplavici. Súčasné vedecké publikácie ju opisujú ako jeden z najdôležitejších prostriedkov prírodných liečebných metód. Cibuľa je zvláštne liečivo, nakoľko ešte pred prejavením celého radu priaznivých účinkov na ľudské telo ochutí aj naše jedlá: polievky, prívarky, prílohy, varené a pečené mäsá. Mnohí ju konzumujú len vo večerných hodinách kvôli jej vysokému obsahu éterického oleja, ale vzdať sa jej nedokážu. Vo svete zrejme najrozšírenejšia kultúrna a kultová rastlina získala úctyhodné zaradenie medzi hungariká vďaka špecifickým pestovateľským postupom. Všade vo svete pestujú cibuľu zasiatím semena. Zo semena zasiateho na jar sa na jeseň vypestujú hľuzy – v prípade, že majú k dispozícii dostatok vody, živín a slnečného svetla. Avšak pôda v okolí Makó je slabo zásobená vodou (ročne 580 mm zrážok), preto by bola vypestovaná cibuľa veľmi malá. Preto vypracovali dvojročný pestovateľský cyklus. Nakoľko cibuľa vypestovaná v prvom roku by vyklíčila a nezískali by sme pevné, dobre skladovateľné hľuzy, cibuľu podrobia špeciálnej tepelnej úprave. V meste Makó si pestovatelia do čistej izby nad pec namontovali sušič na cibuľu.

Možno je to zvláštne, že cibuľa sa umiestni do čistej izby, ale cibuľa je predsa životodarná kultová rastlina! V meste Makó má cibuľa vlastný pomník, dom a dokonca i festival... Vďaka dvojročnej výrobnej technológii je bioaktívny obsah látok cibule z Makó vyšší, ako u ktoréhokoľvek iného skúmaného druhu. Jasnočervené vonkajšie šupy (z nich na mnohých miestach varia aj čaj) a pod nimi vnútorné listy krémovej farby plné vitamínov a aromatických látok, s 52 druhmi bioaktívnych látok - toto všetko je charakteristické pre cibuľu z Makó. A samozrejme tá špeciálna vlastnosť, že tunajšia cibuľa sa nielen dobre skladuje, ale do 190. dňa skladovania sa aromatický obsah postupne zvyšuje.


Paprika 
paprika_kicsiTento druh korenia, ktoré pochádza zo Strednej Ameriky, Maďari spoznali zrejme prostredníctvom tureckých dobyvateľov, ako to naznačuje aj jeho dávnejší názov: „turecké korenie”. Segedínska a kalocsská tradícia pochádza z obdobia tureckej nadvlády, keď papriku považovali za liečivú rastlinu, ktorú pestovali v tajnosti v odľahlých kútoch záhrady. Aj v roku 1831, v čase cholerovej epidémie, používali toto korenie ako prevenčný liečebný prostriedok. V Európe sa paprika ako korenie stala známou v čase Napoleonovej blokády a obmedzenia dovozu čierneho korenia.

Najdôležitejším centrom pestovania maďarskej červenej papriky sa v polovici 19. storočia stal Segedín. Mieru štipľavosti výrobcovia regulovali pridaným množstvom zrniek a žiliek pri mletí papriky. V dvadsiatych rokoch 20. storočia sa Kalocsa stala rivalom pre Segedín so svojou paprikou, ktorá nebola štipľavá. Zvláštnosťou histórie papriky je, že hlavným miestom pestovania segedínskej papriky je Röszke a kalocsskej Bátya a Fajsz, a predsa sa múzeá predstavujúce výrobné tradície nachádzajú v týchto dvoch mestách. (Takisto aj mlyny a baliarne.) V súčasnosti tieto dve pestovateľské lokality produkujú prevažnú väčšinu maďarskej produkcie papriky, ktorá sa stala jedným zo symbolov krajiny. Paprika predstavuje pre turistov zážitok chuti, arómy, pôžitok, gastronomickú špecialitu a je aj užitočným darčekovým predmetom.

Paprika je aj estetickým prvkom, nakoľko často môžeme natrafiť na paprikové vence visiace pod odkvapmi vidieckych domov podľa starodávnej technológie sušenia. Farbu, chuť, arómu a koreniacu silu papriky okrem jej druhu ovplyvňuje aj spôsob sušenia a mletia a práve z toho dôvodu je aj jej gastronomické využitie rôzne. Jej farba a aróma najlepšie vyniká, ak sa dáva do horúceho oleja, nakoľko vtedy sa farbivá a aromatické látky rozpúšťajú najlepšie. Musíte si ale dávať pozor na to, aby sa paprika neprehriala a nezmenila svoju farbu na hnedastú a aby nedostala horkastú chuť.
Cibuľa smažená v horúcom oleji do zlatista a na ňu nasypaná červená paprika tvoria spoločne základ pre mnohé charakteristické jedlá maďarskej kuchyne s pikantnou chuťou. Je základom aj pre tzv. paprikáš, vyrobený z rôznych druhov mäsa, ale aj jednou z hlavných prísad gulášovej polievky. S maďarskou paprikou sa výborne varí v každom kúte sveta.
Používanie konzumnej (zelenej) papriky sa rozšírilo v druhej polovici 19. storočia po príchode pestovateľov čerstvých zelenín, predávaných na trhoch. Najväčšou pestovateľskou oblasťou v Maďarsku je slnečná južná Dolná zem s centrom v Szentesi.

Tento druh zeleniny, ktorá je dostupná vo veľkom množstve takmer celý rok, bol základom aj pre vedecké štúdie Alberta Szent-Györgyiho, nakoľko práve on v paprike objavil vitamín C a poukázal na jeho priaznivý účinok na činnosť svalstva. Práve tento vedec je naším jediným nositeľom Nobelovej ceny, ktorý ocenenie získal za svoje výskumy doma v Maďarsku a stal sa uznávaným vedcom v medzinárodnom meradle.


Saláma
szalami_kicsiTechnológiu výroby salámy vynašli v Taliansku na začiatku 19. storočia. V polovici storočia sa dostala aj do Maďarska. Pri príprave tradičnej klobásy sa pomelie mäso a mastné časti bravčoviny, hmota sa okorení, naplní do bravčových črievok a údením sa konzervuje. Pri výrobe salámy sa namiesto mlynčeka používa rýchly sekáč, ktorý základnú hmotu naseká približne na veľkosť ryžového zrna. Prostredníctvom tohto šetrného sekania sa vylúči veľký obsah vody v mäse a korenia môžu dobre prechádzať celou hmotou. Táto hmota sa potom plní tradične do hrubého čreva (dnes do špeciálnych sterilných materiálov), nasleduje údenie a dozrievanie, po ktorom sa saláma môže konečne zabaliť. Túto technológiu poznajú na celom svete.

V čom teda spočíva celosvetová povesť salámy Pick, ktorá je najznámejším maďarským produktom v zahraničí? Dôvodom sú jedinečné základné suroviny, jedinečné korenie a starostlivá technológia. Nie náhodou si Márk Pick v roku 1869 vybral pre založenie svojho závodu práve mesto Segedín. V južnom Maďarsku má chov ošípaných dlhé tradície. Mäso 2-3 ročných prasiatok je masívne, po pridaní slaniny na podhrdline a podbruší má hmota jasnú farbu aj bez korenín a vďaka jedinečnosti krmiva je aj samotná aróma mäsa unikátna. Osobitné je určite aj zloženie koreniacej zmesi a jej pridávané množstvo.
Jedno je však isté: do tradičnej trvanlivej salámy sa paprika nepridáva. Dnes sa samozrejme vyrábajú už aj paprikové, zázvorové a iné varianty – niekedy sa pridáva aj hovädzie mäso.

Chuťová harmónia salámy sa vytvára už pred plnením, nakoľko okorenenú pastu nechávajú výrobcovia dozrievať niekoľko dní. Po plnení ju konzervujú studeným dymom z tvrdého dreva a potom dozrieva sto dní. Dozrievanie prebiehalo v Segedíne v dozrievacej veži na brehu rieky Tisa a malo dvojaký cieľ: aby sa obsah vody v mäse harmonicky znížil na minimum a aby ušľachtilá pleseň na vonkajšom obale zvýraznila chuť. Ešte v čase pred zavedením klimatizácie musel salámový majster v dozrievacej veži dbať, aby sa voda z výrobku rovnomerne odstránila z najvnútornejších i vonkajších vrstiev. Len kvôli samotnému zvýrazneniu chute pôsobením ušľachtilej plesne bola potrebná neustála starostlivosť a čistenie kefou a táto operácia je stále súčasťou procesu i dnes.

V starých časoch reguláciu teploty vzduchu v dozrievacej veži zabezpečovali otváraním a zatváraním jej okien a vyrovnaná klíma na brehu rieky Tisa s vysokým obsahom vlhkosti vo vzduchu zabezpečovala správny obsah vlhkosti, čím zabraňovala vytváraniu vonkajšej suchej vrstvy. Kvôli zabezpečeniu náležitej starostlivosti boli salámoví majstri ubytovaní v továrni. Dnes je proces dozrievania monitorovaný počítačom, a tak v sebe saláma Pick spája vlastnosti tradičného i moderného produktu zároveň.

Svoj úspech si zachovala i v čase meniacich sa stravovacích návykov, 10 dkg salámy uspokojuje dennú potrebu bielkovín a tukov dospelého človeka a nutričná hodnota 1 kg salámy zodpovedá nutričnej hodnote 5 kg hovädzieho mäsa. Zo skúseností vieme, že táto saláma má dlhú trvanlivosť a preto sa stala najobľúbenejším spoločníkom turistov , ktorí so sebou nechcú niesť veľa ťažkých zásob a tiež aj krásnym a chutným doplnkom studených mís na večierkoch.
Výsledkom maďarskej salámovej tradície sú dva svetoznáme výrobky. Prvým je Pick, ktorý sa zrodil v roku 1869 a druhým je Herz, ktorý sa začal vyrábať v roku 1888 podľa odlišného receptu, ale na základe podobnej technológie. Oba tieto produkty sú už v matuzalemskom veku, ale ich vitalita postačuje i v 21. storočí.


Tokajské víno
tokajipalack_kicsiZ hrozna pestovanom v právom svetoznámej podhorskej vinárskej oblasti, ktorú v tvare trojuholníka určujú vrchy Sátor v Sátoraljaújhelyi a Abaújszántó a tokajský vrch Kopasz, sa vyrábajú ušľachtilé odrody vína. Sú známe pod spoločným názvom tokajské vína. Z hrozna, ktoré sa pestuje na pôde vulkanického pôvodu, sa vďaka niekoľkostoročným skúsenostiam vyrábajú medzinárodne uznávané nápoje – vína zo samorodných odrôd, furmint, lipovina a muškát.

Najznámejšou špecialitou tejto oblasti je tokajské asú - vinum regum, rex vinorum, čiže kráľ vín, víno kráľov. Prvé asú vyrobil okolo roku 1630 Máté Sepsi Laczkó, dvorný kňaz Zsuzsanny Lorántffy. V prípade priaznivého počasia prezretá koža hroznovej bobuľky praskne a usadí sa na ňom ušľachtilá pleseň, botrytis cinerea, čo spôsobuje vytváranie muškátovej chuti. Vinobranie je tradične v druhej polovici októbra a vtedy oberajú furmint a lipovinu. Hrozná asú zbierajú vinohradníci do vaní a z nich vytvoria masu podobnú cestu. Na túto masu asú nalejú víno, po namáčaní ju lisujú a potom nechajú dozrievať v malých dubových sudoch. V závislosti od množstva (troj-,štvor-, päť - alebo šesťputňové) sa masa asú zaleje sudom (136 l) vína gönci.. Počet takzvaných putní má teda vplyv na vlastnosti a kvalitu nápoja.

Doba dozrievania pred plnením do fliaš je o dva roky dlhšia, ako je počet putní. Príklad: so šesťputňovým vínom asú vyrobenom v roku 2000 sa môžeme najskôr stretnúť v obchodoch v roku 2008.
Básnik Vörösmarty vo svojej básni Dobré víno (Jó bor) ospevuje tokajské víno slovami:
„Netiekla vraj táto krv okolo starého Tokaja,
Aby farba tohto vína navždy sčernela?
Alebo žeby našu krajinu čakala zlatá budúcnosť,
Preto sa na nás usmieva mok Tokaja?”

Anatole France raz dostal ako darček fľašu tokajského vína. „Aký šťastný môže byť kraj, kde sa z matičky zeme získavajú takéto medovo sladké pramene. Akí veselí, vyrovnaní a zdraví ľudia tam musia žiť! Aká horúca láska, koľko kultúry, vernosti, priateľstva, múdrosti...”
Najznámejší verš - v maďarskej hymne, v básni Ferenca Kölcseyho – takto definuje podstatu tokajského vína:
„Vo vinohradoch Tokaja si kvapkal nektár.”


Unicum
unicum_kicsiVšade vo svete sa výrobcovia snažia o obohatenie harmónie chuti a vône pálených liehovín s menej výraznou arómou a vytvoriť z nich niečo jedinečné. Výsledkom jedného zo starých maďarských postupov je „posteľová pálenka”. Pri jej príprave do liehu, vypáleného z rôznych druhov ovocia, podľa rytmu zretia ovocia, pridajú ľubovoľné množstvo čerstvého ovocia podľa vlastnej chuti, ktorá na spodku skladovacej nádoby - podobne ako posteľ - zjemní pálenku a dodá jej špeciálnu arómu, dokonca aj farba nápoja bude zrelšia.
Pálenka získava bioaktívne látky z rôznych liečivých rastlín v dôsledku namáčania a takto sa vyrábajú alkoholické nápoje s liečivými účinkami.

Tie najobľúbenejšie, s najvyššou hodnotou a najpriaznivejšími vplyvmi na zdravie človeka, sa stali charakteristickými a špeciálnymi nápojmi konkrétneho národa, ktoré sa vyrábajú len na danom mieste a iba tam im skutočne prídete na chuť. Takýmto nápojom je - podobne ako Becherovka a Jägermeister - aj Unicum.
V závislosti od toho, ktoré liečivé rastliny vytvárajú vplyvom podnebia danej krajiny najlepšie arómy a vyvíjajú svoju liečivú silu, respektíve aj od toho, aké množstvo týchto rastlín sa používa počas vyvinutého výrobného procesu aké je zloženie zmesi, akými postupmi, pridaním akého množstva cukru a iných prísad sa táto zmes stane harmonickou a ako dlho musí dozrievať spolu s liehom - nuž to je tajný recept, ktorý je stály a nemenný už niekoľko storočí.
O nápoji Unicum môžeme povedať len toľko: v čistom liehu nám poskytuje špeciálnu kombináciu chutí a arómy liečivých rastlín, ktoré rastú pod vplyvom maďarského podnebia a daností pôdy.


Zsolnayská keramika
zsolnayszobor_kicsiOd polovice 19. storočia Vilmos Zsolnay, v spolupráci s členom jeho rodiny, za krátky čas vybudoval z manufaktúry na výrobu kamenných nádob továreň na výrobu keramiky, ktorá bola uznávaná v celej Európe. Vďaka jeho experimentovaniam dosiahol významné úspechy najprv s historickými, orientálnymi a folklórnymi okrasnými nádobami a neskôr aj so secesnými dielami na mnohých priemyselných veľtrhoch. Popri úspešných umelcoch a majstroch tej doby sa na návrhoch podieľal aj samotný majiteľ. Zaviedol technologické inovácie, vyvinul nové druhy materiálov a glazúr. Po oceneniach ako Grand Prix Parížskej svetovej výstavy (1878) a Légion d'Honeur (Rad čestnej légie) francúzskej vlády svetový úspech v širšom ponímaní priniesla kovová listrová glazúra - eozín, ktorý vyvinul v spolupráci s univerzitným profesorom Vincem Warthom v roku 1893.

V oblasti výroby stavebnej keramiky (kachle, izolácia, obklady na stenu, ozdoby) bol ich kooperačným partnerom Ödön Lechner, iniciátor maďarského secesného štýlu. Vynálezom Zsolnayho je aj pyrogranit, ktorý je mrazuvzdorný a dá sa farbiť aj glazúrami. Najkrajšími príkladmi toho sú Műcsarnok a Parlament v Budapešti, radnica v Kecskeméte a budova hotela Zlatý býk v Debrecíne a napokon spomienková studňa Zsolnayho v Pécsi.

Najbohatšia zbierka diel veľmajstra ozdobnej keramiky sa dodnes nachádza v Pécsi vo výstavnej sieni na ulici Káptalan. Na základe predošlého oznámenia môžete navštíviť i samotnú továreň. Značkovú predajňu okrem Pécsu a Budapešti nájdeme aj vo Viedni.